V blízkosti kostola je renesančná zvonica z r. 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Má pôdorys štvorca. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Na tele zvonice je sgrafitová výzdoba. Latinské nápisy hovoria o dátume výstavby: Ignea ContIgerat Librae soL LVCIDVs astra hoC aVtor qVanDo ContInVaVIt opVs (Jasné slnko sa dotýkalo žiarivého súhvezdia Váh, keď tvorca pokračoval v tomto diele.) ANNO MDXCI. XVIII. SEPTEM (18. september 1591).

Na mieste reduty stála v minulosti strážna veža, ktorú prestavali v 17. stor. majitelia hradu – rodina Thököly na tzv. panský dom. V r. 1705 – 1708 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria.. V r. 1818 sa budova prestaval v klasicistickom slohu na redutu. Na jej fasáde je latinský nápis: VigILIIs hospItIbV aC obLeCta MentIs DestInata (Určené pre stráže, hostí a zábavy).Veža bola z budovy odstránená r. 1846.
Pri prestavbe bola reduta spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S.W. a kamenárskym znakom.

Budova železničnej stanice pochádza z roku 1914 a bola postavená vo vtedy modernom secesnom štýle, známom tiež pod nemeckým názvom Jugendstill.

Kostol bol postavný v uličnej zástavbe na mieste troch meštianskych domov, ktoré darovalo r. 1650 mesto Kežmarok katolíckej cirkvi, aby si postavila malý kostolík, lebo kostol sv. Kríža bol v tom čase vlastníctvom protestantov. Mesto tak urobilo z vďačnosti, lebo prominenti rímskokatolíckej cirkvi mu pomáhali v sporoch proti hradným pánom rodu Thököly.

Starý trh sa zvykne považovať za jednu z najkrajších kežmarských ulíc – základy väčšiny domov pochádzajú z 13. storočia a vo viacerých sa nachádzajú náznaky najstarších, tzv. vežových domov. Starý trh je pôvodným historickým jadrom mesta. Je dokonca možné, že názov Starý Trh kedysi nieslo celé mestské osídlenie neskoršieho Kežmarku.

Neďaleko nového evanjelického kostola sa nachádza kežmarský historický cintorín. Bol založený v časoch protireformácie – protestanti museli svojich mŕtvych pochovávať mimo mestských hradieb – tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od konca 18. storočia doň boli pochovávaní aj katolíci. Do začiatku 20. storočia sa uchoval zvyk klásť katolíkov do hrobov na ľavej strane, kým protestanti odpočívali v hroboch na pravej strane.

14.stor. bolo pre Kežmarok nielen obdobím rozkvetu, ale i vojen a nepokojov, preto mesto nevyhnutne potrebovalo zlepšiť obranný systém. Presný vznik opevnenia nepoznáme, prvá písomná zmienka o mestských hradbách pochádza z roku 1368. Predpoklad pre opevnenie už ponúkala samotná lokalita mesta, chránili ju vodné toky Poprad a Ľubický potok.

Kežmarok bol v minulosti slobodným kráľovským mestom. Slávu Kežmarku šírili umelci, spisovatelia, básnici, kupci, ale aj vynikajúci remeselníci.

Na slávne remeselné a cechové tradície nadviazal od roku 1991 festival ľudových remesiel pod názvom Európske ľudové remeslo. Dnes je už festival remesiel vyhľadávaným medzinárodným kultúrno - spoločenským podujatím.

Poloha:
mesto sa nachádza v Popradskej kotline, v údolí rieky Poprad. Zo západnej a severozápadnej strany ho ohraničuje impozantná horská hradba Vysokých a Belanských Tatier, od východu lesnaté Levočské pohorie a od severu malebná Spišská Magura

Odporúčame

Virtuálna prehliadka

Prihlásenie

*