Táto národná kultúrna pamiatka bola postavená takmer pred 300 rokmi. Patrí medzi osem slovenských drevených kostolov, ktoré boli v roku 2008 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Chotár Kežmarku bol osídlený už pred 50 000 rokmi, o čom svedčia archeologické nálezy od staršej doby kamennej až do obdobia slovanského osídlenia. Slovanské nálezy z kežmarského chotára pochádzajú z 9.-10. storočia.

Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov (osady sa prvýkrát spomínajú r. 1251), ktorí sem prišli po tatárskom vpáde.

Kežmarský hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta z dôvodu ochrany pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom – táto vojna trvala takmer 250 rokov.

V r. 1463 dostal Kežmarok od kráľa Mateja právo používať erb a pečatiť červeným voskom. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku, na ktorej sa erb umiestnil do stredu - na ostatných listinách je namaľovaný v ľavom hornom rohu. Listina bola zaradená medzi kultúrne pamiatky Slovenskej republiky.

Budova lýcea pochádza z r. 1774 – 1776. Dnešný výzor nadobudla v 19. stor. nadstavbami prvého a druhého poschodia. V r. 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čim sa škola zmenila na lýceum. V r. 1852 sa lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom.

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnjšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívla r. 1870 hlavného krajinského archtekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – namal jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Slávnostný výkop sa konal r. 1872 a r.1880 bol už kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila a kostol bol ukončený a vysvätený až r. 1894.

Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade – najstaršie kamenné časti (časť prízemia veže) pochádzajú z prvotného románskeho kostola z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby kostola pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444 – 1498. Kostol je trojloďový a raritou z jeho prestavieb je aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová.

Prvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov r. 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie.

Hradné námestie je od Hlavného námestia oddelené rozpernými oblúkmi. Domy sú tiež pôvodne goticko-renesančné, na začiatku námestia s typickými spišskými strechami. Väčšina domov bola v 19.-20. stor. prestavaná.

Bolo svedkom všetkých dôležitých udalostí, ktoré sa odohrali v meste: v 15. stor. ho navštívili panovníci Uhorska a Poľska Žigmund a Vladislav, v . 19. stor. saský kráľ Fridrich August II., v 20. stor. siamsky princ, prezident Československej republiky T. G. Masaryk a všetci prezidenti Slovenskej republiky.

Odporúčame

Čo sa deje v Kežmarku

Virtuálna prehliadka

Prihlásenie

*