Hlavné námestie

Hlavné námestie Hlavné námestie

Bolo svedkom všetkých dôležitých udalostí, ktoré sa odohrali v meste: v 15. stor. ho navštívili panovníci Uhorska a Poľska Žigmund a Vladislav, v . 19. stor. saský kráľ Fridrich August II., v 20. stor. siamsky princ, prezident Československej republiky T. G. Masaryk a všetci prezidenti Slovenskej republiky.

Na námestí sa v minulosti konali zhromaždenia kežmarskej obce i veľkolepé výročné trhy, na ktoré prišli kupci z celej Európy. V súčasnosti sa tu od r. 1991 uskutočňuje festival Európske ľudové remeslo, ktoré nadväzuje na tradície prác starých remeselníkov.

Námestie si zachovalo meštianske domy pôvodné gotickorenesančné, väčšina z nich však bola v 19. a 20. stor. necitlivo prestavaná. Zachovali sa aj typické spišské domy so šindľovými strechami.
Dom č. 2
je pôvodne gotický, renesančne bol prestavaný r. 1659, o čom svedčí latinský nápis v kartuši
na východnej strane fasády: MANE NOBISCVM VESPERE SALVATOR MDCLIX (Ostaň s nami, Pane, lebo sa zvečeriava. 1659). V 2. pol. 18. stor. bol dom barokizovaný, v 19. a 20. stor. prestavaný. Na prízemí je neogotické okno.

Dom č. 5
je pôvodne neskororenesančný z 2. tretiny 17. stor., prestavaný zrejme z dvoch domov v 19. stor. Na balkóne je erb rodiny Lány.

Dom č. 6
je pôvodne gotickorenesančný, prestavaný r. 1763 v neskorom baroku. V r. 1867 – 1868 býval v dome počas svojich päťročných štúdií v Kežmarku najväčší slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav.

Dom č. 14
vznikol z dvoch domov, ktoré boli prestavané v historizujúcom slohu v 19. stor. Dom patril zemianskej rodine Pongrácz Szentiványi. O konca 19: stor. do čias II. svetovej vojny bolo v budove panské kasíno.

Dom č. 16
je gotický, renesančne prestavovaný – vo dvore je posledná zachovaná renesančná pavlač v Kežmarku viacero portálov. Dom bol v 19. a 20. stor. stavebne upravovaný. Patril rodin Stenczel – erb tejto rodiny bol kocom 20. stor. umiestnený na fasáde domu.

Dom č. 24
bol prestavaný z dvoch pôvodne renesančných doov v 1. pol. 18. stor. na typ tzv. barokového palácaa upravovaný r. 1806. Patril šľachtickej spišskej rodine Goldberger – Bethlenfalvy (takmer zničený rodinný erb je na balkóne). V tomto dome býval a pôsobil v r. 1810 – 1815 ako študent lýcea a vychovávateľ známy slovenský vedec Pavol Jozef Šafárik (1795 – 1861). V dome sa narodil zoológ a publicista Ernest Bethlenfalvy (1880 – 1955). R. 2004 bola obom osobnostiam odhalená pamätná tabuľa.

Dom č. 27
bol pôvodne renesančný, prestavaný v 19. stor. V tomto dome sa narodil Ernest Lindtner (1826 – 1902), nemecký básnik. R. 1927 na dome odhalili pamätnú tabuľu, ktorá bola zničená po II. svetovej vojne.

Dom č. 33
pochádza z dvoch pôvodne renesančných domov. V 20. rokoch 20. stor. bol úplne prestaný pre obchod Baťa. V dome býval kežmarský rodák – zakladateľ tatranskej floristiky Tomás Mauksch (1749 – 1832). V r. 1880 sa zriadila v zadnej časti domu tlačiareň Pavla Sautera ( v 30. rokoch 20 stor. sa presťahovala do domu č. 66). Tu býval počas svojich štúdií na Kežmarskom gymnáziu v r. 1900 – 1901 a 1903 – 1906 slovenský dramatik Ivan Stodola (1888 – 1977). R. 2000 bola na budove odhalená pamätná tabuľa osobnostiam, ktoré v tomto dome žili.

Dom č. 37
bol pôvodne renesančný, klasicisticky prestavaný v pol. 19. stor. Patril rodine Kolbenheyer, ktorú r. 1817 navštívil slovenský básnik Ján Kollár (1793 – 1852).

Dom č. 40
bol pôvodne goticko – renesančný, v 20. stor. prestavaný. Pri oprave sa odhalila časť portálu zo 16. stor. Dom bol majetkom rodiny Generisch – narodili sa v ňom bratia Kristián ( 1759 – 1825), ev. a.v. farár a historik, Ján (1761 – 1823), pedagóg a spisovateľ a Samuel (1768 – 1844), botanik. R. 2004 sa týmto osobnostiam odhalila pamätná tabuľa.

Dom č. 42
bol pôvodne renesančný, prestavaný v historizujúcom slohu v 2. pol. 19. stor. Je to rodný dom Fridricha Hažlinského (1818 – 1896), zakladateľa výskumu bezkvetej flóry v Uhorsku.

Domy č. 45-47
sú pôvodne gotické, v období renesancie prestavané a navzájom spojené (ako jediné v Kežmarku). V dome č. 47 sa narodil vnuk legendárneho kežmarského richtára Jakuba Kraya Pavol Kray (1735 – 1804), neskorší cisársky poľný maršal, čo potvrdzuje aj pamätná tabuľa na dome, odhalená r. 1888.

Dom č. 46
je pôvodne goticko-renesančný. Pred r. 1669 patril habánom (zrejmejediným na Spiši), v r. 1669 ho daroval hradný pán Štefan Thököly II. svojmu služobníkovi Adamovi Badányimu. Posledný potomok tejto rodiny barónka Hedviga Mária von Szirmay tu žila až do svojej smrti r. 1973. Budova bola v 2. pol. 18. storočia prestavaná v slohu neskorého baroka na dom palácového typu. Na fasáde je výzdoba v slohu Ľudovíta XVI. V rodine Badányi bola častým hosťom mladá barónka Babetta von Wieland z blízkej dediny Farkašovce (dnes Vlková), do ktorej sa zamiloval v r. 1818 – 1824 profesor a rektor kežmarského lýcea Ján Chalupka (1791 – 1871), neskôr slovenský spisovateľ a dramatik. Táto nešťastná láska vošla aj do literatúry.

Pri dlhotrvajúcej generálnej oprave budovy v réžii mesta bola v roku 1993 na poschodí sprístupnená mestská galéria. Od r. 1996 je v budove Kežmarská informačná agentúra.

Dom č. 49
je pôvodne renesančný, prestavaný klasicisticky v 1.pol. 19. stor. Počas svojich štúdií v r. 1869 – 1870 tu býval Pavol Országh Hviezdoslav.

Dom č. 50
je pôvodne gotický, renesančne prestavný r. 1589. Viackrát bol upravovaný – naposledy koncom 20. stor. Vo dvore nad dverami je sekundárne umiesntená kartuša s rokom 1589 (pôvodne bola v chodbe).

Dom č. 51
bol pôvodne renesančný, prestavali ho v 1. pol. 19. stor. v klasicistickom slohu. V dome výval profesor Ján Genersich (1761 – 1823), zakladateľ miestnej literárnej spoločnosti ako jednej z prvých na území Uhorska.

Dom č. 52
bol pôvodne renesančný, v 19. stor. prestavaný. V dome sa narodil veľkoobchodník Július Demiány (1818 – 1877) R. 1862 sa zaslúžil o založenie dobrovoľného hasičského zboru v Kežmarku – jedného z prvých v Uhorsku. R. 1863 bola z jeho iniciatívy založená Kežmarská sporiteľňa, r. 1864 továreň na výrobu zemiakového škrobu ako prvá svojho druhu v Uhorsku. R. 1867 bol spoluzakladateľom 1. uhorrskej mechanickej továrne na pradenie ľanu a konope. V máji 1845 navštívil rodinu Demiány známy maďarský básnik Alexander Petöfi (1823 – 1856?), navštívil aj kežmarské lýceum, ktorému daroval podpísanú knižku svojich veršov – básnikovi koncom 19. stor. odhalili pamätnú tabuľu na reštaurácii Koruna (bola zbúraná okolo r. 1960), kde bol ubytovaný, no tabuľu po 1. svetovej vojne rozbili.

Dom č. 54
je pôvodne goticko-renesančný, prestavaný v klasicistickom slohu v 19. stor. Na balkóne je erb rodiny Keler.

Dom č. 55 – Múzeum bytovej kultúry na Spiši – 17. - 20. storočie
je pôvodne goticko-renesančný, v 17. stor. patril rodine zlatníka Daniela Haltza, o čom svedčí stropný trám z r. 1698 s vyrezávanými iniciálami DH nad rezbou kalicha - znaku zlatníkov a letopočtom. V 19. stor. v dome býval kežmarský rodák Štefan Palcsó (1826 – 1895), pedagóg a spisovateľ. Od r. 1974 je budova vo vlastníctve miestneho múzea.R 1994 sa v nej otvorila expozícia meštianskeho nábytku od konca 17. stor. po začiatok 20. stor. Veľká časť vystavených predmetov je z pozostalosti barónky Hedvigy Márie von Szirmay.

Dom č. 58
bol pôvodne goticko-renesančný a vznikol spojením dvoch domov v 19. stor. V budove je lekáreň, ktorá nadväzuje na tradície lekárne K uhorskej korune – tá vznikla r. 1680. Sklenená výplň dvier, na ktorej je uhorská koruna, pochádza z konca 19. stor.

Dom č. 74
bol pôvodne goticko-renesančný, v 1 pol. 19 stor. prestavaný v klasicistickom slohu, neskôr prefasádovaný. V dome žil spišský nemecký básnik kežmarský rodák Karol Viliam Schwarz (1815 – 1882).

Dom č. 78
je pôvodne goticko-renesančný, prestavaný I prefasádovaný v 19. stor., v 20. stor. upravovaný. V dome býval počas svojich štúdií v r. 1768 – 1769 maďarský spisovateľ František Kazinczy (1759 – 1831). V r. 1898 mu bola na dome odhalená pamätná tabuľa, avšak po 1. svetovej vojne ju zničili.

Dom č. 86
pozostáva z dvoch pôvodne renesančných domov, prestavaných v historizujúcom slohu a navzájom spojených v 19. stor. Posledný rok svojich štúdií na kežmarskom gymnáziu (1903 – 1907) tu býval slovenský spisovateľ a politik Martin Rázus (1888 – 1937). V 30. - 40. rokoch 20. stor. sídlilo v budove vedenie Karpatského spolku.

Hlavné námestie
Barónka
Hlavné námestie

1 Komentár

  • Komentár silvan mlynarcik sobota, 25 júl 2009 18:30 napísal silvan mlynarcik

    uvytal by som ak by k uvedenym textom bol dodany aj fotograficky material a zaroven aj podrobnejsi popis.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

Odporúčame

Virtuálna prehliadka

Prihlásenie

*