Historické pamiatky

Toto malé starobylé mestečko pod Vysokými Tatrami je klenotnica historických pamiatok. Svedčí o tom i fakt, že bolo vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu s troma národnými kultúrnymi pamiatkami. Drevený artikulárny kostol sa už môže popýšiť zápisom do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Časy dávno minulé tu stále cítiť na každom kroku.

Táto národná kultúrna pamiatka bola postavená takmer pred 300 rokmi. Patrí medzi osem slovenských drevených kostolov, ktoré boli v roku 2008 zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kežmarský hrad patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta z dôvodu ochrany pred prípadnými nepriateľmi. Napokon však jeho majitelia bojovali proti Kežmarku, ktorý sa nechcel vzdať práv slobodného kráľovského mesta a byť obyčajným poddanským mestečkom – táto vojna trvala takmer 250 rokov.

Budova lýcea pochádza z r. 1774 – 1776. Dnešný výzor nadobudla v 19. stor. nadstavbami prvého a druhého poschodia. V r. 1787 – 1852 pri osemtriednom gymnáziu vznikli akademické triedy s katedrou filozofie, práva a teológie, čim sa škola zmenila na lýceum. V r. 1852 sa lyceálne triedy zrušili a škola bola opäť gymnáziom.

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentačnjšieho chrámu. Delegácia cirkvi navštívla r. 1870 hlavného krajinského archtekta Teofila Hansena, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty, pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou – namal jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Slávnostný výkop sa konal r. 1872 a r.1880 bol už kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila a kostol bol ukončený a vysvätený až r. 1894.

Kostol sv. Kríža má svoje začiatky v slovanskej osade – najstaršie kamenné časti (časť prízemia veže) pochádzajú z prvotného románskeho kostola z pol. 13. stor. Dnešná podoba stavby kostola pochádza z veľkolepej gotickej prestavby v r. 1444 – 1498. Kostol je trojloďový a raritou z jeho prestavieb je aj trojaká klenba – sieťová, hviezdicová a krížová.

Prvá kežmarská radnica stála na jednej z najstarších kežmarských ulíc – na Starom trhu. Po vpáde husitov r. 1433 mesto čiastočne vyhorelo a centrum sa presunulo do jeho inej časti, kde sa vytvorilo nové námestie.

Hradné námestie je od Hlavného námestia oddelené rozpernými oblúkmi. Domy sú tiež pôvodne goticko-renesančné, na začiatku námestia s typickými spišskými strechami. Väčšina domov bola v 19.-20. stor. prestavaná.

Bolo svedkom všetkých dôležitých udalostí, ktoré sa odohrali v meste: v 15. stor. ho navštívili panovníci Uhorska a Poľska Žigmund a Vladislav, v . 19. stor. saský kráľ Fridrich August II., v 20. stor. siamsky princ, prezident Československej republiky T. G. Masaryk a všetci prezidenti Slovenskej republiky.

V blízkosti kostola je renesančná zvonica z r. 1591, považovaná za najkrajšiu spišskú kampanilu. Má pôdorys štvorca. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbami cisárskeho habsburského rodu, Uhorska a mesta Kežmarku. Na tele zvonice je sgrafitová výzdoba. Latinské nápisy hovoria o dátume výstavby: Ignea ContIgerat Librae soL LVCIDVs astra hoC aVtor qVanDo ContInVaVIt opVs (Jasné slnko sa dotýkalo žiarivého súhvezdia Váh, keď tvorca pokračoval v tomto diele.) ANNO MDXCI. XVIII. SEPTEM (18. september 1591).

Na mieste reduty stála v minulosti strážna veža, ktorú prestavali v 17. stor. majitelia hradu – rodina Thököly na tzv. panský dom. V r. 1705 – 1708 bola v budove tlačiareň Mateja Glasera – Vitraria.. V r. 1818 sa budova prestaval v klasicistickom slohu na redutu. Na jej fasáde je latinský nápis: VigILIIs hospItIbV aC obLeCta MentIs DestInata (Určené pre stráže, hostí a zábavy).Veža bola z budovy odstránená r. 1846.
Pri prestavbe bola reduta spojená s meštianskym domom na Hlavnom námestí č. 3, na ktorom je renesančný portál s iniciálami S.W. a kamenárskym znakom.

Odporúčame

Virtuálna prehliadka

Prihlásenie

*