História mesta Kežmarok

Chotár Kežmarku bol osídlený už pred 50 000 rokmi, o čom svedčia archeologické nálezy od staršej doby kamennej až do obdobia slovanského osídlenia. Slovanské nálezy z kežmarského chotára pochádzajú z 9.-10. storočia.

Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov (osady sa prvýkrát spomínajú r. 1251), ktorí sem prišli po tatárskom vpáde.

Slovania prišli na územie budúceho mesta v 8. - 10. storočí. Časť sa usadila na vrchu nad riekou Poprad, pri ktorej šla veľká obchodná cesta, spájajúca Orient so severom Európy. Tak vznikla osada sv. Michala s rovnomenným kamenným kostolom. Obyvatelia osady boli zrejme strážcovia spomínanej cesty Via magna a blízkych hraníc s Poľskom, no zaoberali sa aj rybárstvom. Osada jestvovala už v 12. stor., možno aj skôr. Prvýkrát sa kostol sv. Michala spomína r. 1251. Osada sa nezačlenila do mesta Kežmarku, ostala jeho predmestím a zanikla v 15.storočí po vpáde husitov r. 1433.

Z druhej strany rieky Popradu a tiež pri obchodnej ceste vznikla osada sv. Kríža, pomenovaná podľa svojho zrejme dreveného kostolíka. Jej slovanskí obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a pastierstvom, no nie je vylúčené, že aj obchodom. Osada sa začlenila sa do intravilánu budúceho mesta. Základy jej už kamenného kostola pochádzajú z pol. 13.stor.

Traduje sa, že na mieste dnešnej záhradkárskej kolónie na Kamennej bani existovala ešte osada sv. Petra - Pavla. Listiny z 13.stor. ju však nespomínajú - zanikla snáď hneď po vpáde Tatárov alebo pred nimi jej obyvatelia poutekali?

Štvrtá osada existovala na mieste dnešného hradného nádvoria a založili ju nemeckí kolonisti. V r. 1241 - 42 prišli do Uhorska Tatári, ktorí všetko spustošili, čo im stálo v ceste. Časť obyvateľstva vyhubili, časť sa zachránila útekom. Keď sa Uhorsko po odchode Tatárov doslova vyľudnilo, uhorský kráľ Belo IV. začal do Uhorska pozývať cudzincov hlavne z územia Nemecka, ktorí prichádzali na Slovensko už od 12.storočia, ale doklady na ich pôsobenie na území budúceho mesta nemáme. Nemci prichádzali už ako vyspelí remeselníci i baníci hlavne na neobývané územia a začali ich kolonizovať - klčovali lesy, vysúšali močiare, zakladali dediny. Isté je, že Nemci boli na území budúceho Kežmarku už v r. 1251. Dedina Sasov bola totiž postavená v mieste, o ktorom sa traduje, že na ňom už r. 1190 stál ženský kláštor s kostolom (dnešné nádvorie kežmarského hradu). Túto zatiaľ nikým a ničím nepotvrdenú správu uviedol vo svojej známej Levočskej kronike Gašpar Hain.

Práve táto symbióza kultúr viacerých národností a výborná zemepisná poloha pre veľkej obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom i západom Európy, umožnila rýchly hospodársky rozvoj vznikajúceho mesta. V roku 1269 udelil Kežmarku uhorský panovník Belo IV. mestské práva, ktoré povoľovali mešťanom voliť si richtára, konať týždenný trh, voliť si farára, slobodne požívať kostol s cintorínom atď. Povinnosťou meštanov bolo zaplatiť kráľovi ako majiteľovi pôdy pozemkovú daň. V mestskom privilégiu boli určené aj chotárne hranice – do chotára mesta patrila aj časť Vysokých Tatier. V 15. stor. pribudli Kežmarku ako slobodnému kráľovskému mestu ďalšie politické a hospodárske privilégia – právo slobodného rybolovu, oslobodenie od platenia ciel na území Uhorska, neskôr aj Poľska, slobodné užívanie lesov, právo štyroch výročných trhov, právo meča, mesto získalo svoj erb a napokon bolo oslobodené od platenia pohraničného cla.

Počas vyše 700-ročnej existencie mesta dotklo sa kežmarského chotára trinásť väčších vojnových konfliktov:

vyše 100-ročná vojna s kráľovským mestom Levoča. Dôvodom bolo tzv. právo skladu, ktoré mesto Kežmarok získalo podvodom a ľsťou. Toto významné právo mali na Spiši mestá Podolínec a Levoča. Pre hospodársky význam bolo veľmi dôležité, pretože na základe práva skladu museli cudzí obchodníci na určitý čas zostať v meste a predávať svoj tovar.

Boje o uhorský trón medzi poľským panovníkom Vladislavom s vdovou po uhorskom kráľovi Albertovi
takmer 250-ročnú vojnu viedol Kežmarok s vlastným hradom, ktorý bol postavený, aby bránil mesto pred blízkymi hranicami s Poľskom. Hrad však mesto nebránil, ale proti nemu bojoval. Napokon bol panovník nútený r. 1655 opätovne vyhlásiť Kežmarok za slobodné kráľovské mesto.

Mesto sa postavilo aj na stranu štyroch proticisárskych povstaní uhorskej šľachty v 17. storočí. Povstania boli namierené proti absolutistickej moci rakúskeho panovníckeho habsburského rodu. Keď mesto utrpelo porážku, doplatili za to životom traja poprední kežmarskí predstavitelia, keď boli na výstrahu popravení.

Kežmarok neobišli ani boje maďarskej revolúcie v r. 1848-1849, spojené s pobytom ruských vojsk, ktoré šli revolúciu potlačiť; záverečné boje o Spiš v I. svetovej vojne i koniec II. svetovej vojny.

Remeslo v Kežmarku

Hoci mesto prežilo mnoho vojen, nešťastí, požiarov a epidémií, napriek tomu sa mu po hospodárskej stránke darilo. V 15.-19. stor. pracovalo v meste zatiaľ 40 známych cechov. Týmto počtom sa zaradilo do prvej desiatky slovenských miest. Najstaršie cechy v 15. stor. mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a spracovávatelia kože. K unikátnym cechom patril cech taškárov (jeden z dvoch na území Slovenska) a cech sedlárov (jeden zo štyroch). Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, zlatníci, stolári atď.
Hoci cechová výroba bola zrušená r. 1872, už predtým vzniklo v Kežmarku niekoľko podnikov: kameninová manufaktúra, manufaktúra na súkno, továreň na výrobu smoly, škrobu, pivovar, Prvá uhorská mechanická pradiareň ľanu a konopnej priadze atď.

Školstvo, veda a kultúra

Stáročné tradície má aj školstvo a kultúra. Hoci prvé správy o škole sú z r. 1383 – 1392, predpokladá sa, že škola existovala uz o storočie skôr. Po roku 1531 dostala škola i celé mesto, v ktorom žili prevažne obyvatelia nemeckého pôvodu, protestanský charakter. V priebehu 18. a 19. stor. sa kežmarské gymnázium reorganizovalo na školu vyššieho typu – lýceum (na Slovensku boli len 4 lýceá), bez absolvovania ktorého nebolo možné pokračovať v univerzitných štúdiách. Na lýceu študovali žiaci z celej strednej Európy a nejeden z nich sa stal známym spisovateľom, umelcom, vedcom. S menom kežmarskej školy sú spojené aj prvé správy o hudbe, o divadelných predstaveniach, prvé známe výlety do Vysokých Tatier. Ďalšou unikátnou školou bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku a materská škola, založená r. 1869 ako jedna t prvých na území Slovenska.

Centrom kultúrneho života vyšších vrstiev bol kežmarský hrad, kde sa do konca 16. stor. uskutočňovali filozofické dišputy, kde prekvitalo maliarstvo a hudba. V meste pracovala I kníhtlačiareň, ktorá vydávala knihy slovenské, maďarské, nemecké a latinské. V 19.-20. stor. pracovalo v meste dokonca jedenásť tlačiarní.

Bohatá bola spolková činnosť – najstarším spolkom bol strelecký spolok, ktorý podľa tradície vznikol r. 1510. V roku 1862 vytvorili hasiči jeden z prvých dobrovoľných hasičských spolkov na území Slovenska, r. 1867 vznikol Spolok spišských lekárov a lekárnikov, r. 1873 Uhorský karpatský spolok ako prvý turisticko-ochranársky spolok v Uhorsku a ôsmy svojho druhu na svete atď.

Na vysokej úrovni bola veda, ktorej sa venovali mnohí kežmarskí rodáci, napr. - v oblasti medicíny sa v 17. stor. preslávili Kristán augustini ab Hortis – osobný lekár panovníka Ferdinarda II, v 18. stor. Daniel Fischer – zakladateľ súkromnej lekárskej školy, Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, na prelome 19. a 20. stor. Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku. Do oblasti rozvoja prírodných vied sa zapísal v 18. stor. Juraj Buchholtz mladší – autor prvej mapy jaskyne na Slovensku a panorámy Tatier, člen viacerých zahraničných vedeckých spoločností, v 19. stor. Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky, Fridrich Hažlinský – základateľ výskumu bezkvetej flóry v Uhorsku. Histórii Generish – autor dodnes neprekonanej monografie o Kežmaku atď.

V roku 1851 žilo v Kežmarku 4391 obyvateľov, r. 1910 už 7367 obyvateľov. Po I. Svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, preto r. 1921 sa znížil počet na 6475 obyvateľov. R. 1938 mal Kežmarok 7360 obyvateľov, no počas II. svetovej vojny i po nej zase odišli občania nemeckej národnosti, takže r. 1945 žilo v meste len 5469 ľudí. Podľa posledného sčítania obyvateľstva je v Kežmarku 17.241 občanov.

Pranie na Popra...
Bašta
Renesančná zvon...
Drevený kostol
Interiér dreven...
Fontána
Gymnázium
Hotel Šport
Hrad
Tatry nad Kežma...
Ulica MUDr. Ale...
Ulica MUDr. Ale...
Mýto
Námestie roku 1...
Nový evanjelick...
Parkovisko
Rieka Poprad a ...
Radnica v roku ...
Viac z tejto kategórie: Erb mesta Kežmarok »

8 komentárov

  • Komentár Tamar Katz March štvrtok, 24 marec 2016 17:41 napísal Tamar Katz March

    Grace Colley,

    Do you know more about the Jews of Kezmarok?
    I am impressed and grateful for your comment

  • Komentár Joan Kunsch West piatok, 04 marec 2016 22:31 napísal Joan Kunsch West

    Your photographs and history have been helpful. The current area looks beautiful.

    I am trying to learn the history of my family and hope that you are willing to help in my search.

    Following is information I have from current family records:

    Johann Kunsch
    Born - 2 August, 1855
    Baptized - 26 August, 1855 Velka Lomnica, Kezmarok, Slovakia
    Father's name - Johan Kunsch
    Mother's name - Susana
    Married - 24 January,1883 to
    Maria Probstner (Probsztner)
    Born 15 May, 1863
    Baptized 17 May, 1863 Velka Lomnica,
    Kezmarok,Slovakia
    Parents - Michael Probstner, Maria Bretz
    First son - Janos Pal Kunsch
    Born 24 January, 1885
    Baptized 1 February. 1885 Velka Lomnica, Kezmarok, Slovakia
    Parents - Janos Kunsch, Maria Probsztner

    My grandfather (Johan Kunsch) had a workpass dated 25 February, 1886 stating that he was born in Hunfalu, Szepes,Magyar. He is listed on a New York Passenger List as being Austrian, sailing from Bremen, Germany, and arriving in New York on 15 March, 1886.

    Other family oral information I have is that Johann(John, my grandfather) Kunsch had a sister, Susan who was born about 1865 and married in 1886 in Austria. She and her husband Samuel Buckowing (Buckomine?) immigrated to the United States in 1886.

    Any additional information you can provide about the above individuals would be appreciated.

  • Komentár maria kubova utorok, 16 apríl 2013 16:48 napísal maria kubova

    neviete niekto nieco o keltoch a kk ? :) dakujem

  • Komentár Mária Liskayová, Žilina štvrtok, 16 december 2010 11:00 napísal Mária Liskayová, Žilina

    Vážená pani Baráthová, dočítala som Vašu knihu "Nepokojné mesto". Milujem historickú beletriu a Vašu knihu som prečitala jedným dychom. Historické fakty a osudy ľudí podané v tak poučnej a v neposlednom rade vtipnej forme! Ďakujem za príjemný zážitok. Do ďaľšej práce, ktorú si vysoko vážim, Vám chcem popriať veľa úspechov.

  • Komentár Grace Colley pondelok, 25 január 2010 15:20 napísal Grace Colley

    Mrs. Barathova,
    Your history is interesting however you did not say that the Jews were forced to leave Kezmarok during WWII and that it was a Hungarian border town from the 1200s. Also you also did not mention that Count Tho"ko"ly who was born there and died in Turkey was also reburied there. It sounds to me like you are trying to invent history or to rewrite it. Kezmarok was an important Hungarian town with a large Hungarian and German and Jewish majority. It was also a Slovak fishing village before the Hungarian time. I am sure you will not include this, but it is offensive that you try to reinvent history.

  • Komentár Martin Šromovský štvrtok, 10 december 2009 16:59 napísal Martin Šromovský

    súhlasím s pani Saturyovou, je to hanba, že na oficiálnej stránke mesta je iba nejaký propagačný materiál, aj to len tak na boku

  • Komentár Administrator streda, 07 október 2009 15:14 napísal Administrator

    Vďaka patrí hlavne pani Nore Baráthovej, ktorá pre náš web texty zostavila...

  • Komentár Adriana Saturyová štvrtok, 01 október 2009 18:10 napísal Adriana Saturyová

    Vďaka za históriu Kežmarku, najrýchlejšie som ju našla na Vašom webe a som sklamaná, že na oficiálnej stránke mesta Kežmarok hľadám históriu zbytočne...

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.

Odporúčame

Čo sa deje v Kežmarku

Virtuálna prehliadka

Prihlásenie

*